VDOVKY

Vložené 14.10.2020

Vdovky, obývajúce výhradne africký kon­tinent, v súčasnosti väčšina autorov zaraďuje do samostatnej čeľade vdovkovité (Viduidae), do podradu pravých spevavcov (Oscines), ktoré majú vyvinutý zložitý spev­ný orgán a spolu s ďalšími podradmi tvoria veľký rad spevavcov (Passeriformes). Ich najbližšími príbuznými je čeľaď pletiarkovi tých (Ploecidae) a samozrejme čeľaď astrildovitých (Estrildidae).

Pri niekoľkých dru­hoch tejto čeľade sa vyvinul špecifický jav — hniezdový parazitizmus. Vdovky si ne­stavajú vlastné hniezda, ale svoje vajíčka (v počte 1 až 2) znášajú do hniezd svojich hostiteľov, pričom každý druh vdoviek, nie­kedy i poddruh, má svojho špecifického hostiteľa. Na rozdiel od príslušníkov čeľade kukučkovitých (Cuculidae), ktoré obdobne parazitujú v hniezdach drobných spevav­cov, vdovky neničia násadu hostiteľa. Majú tak dokonale vytvorenú adaptáciu na hosti­teľský druh, že ich násadu ani mláďatá hostiteľ nerozlíši od svojich vlastných.

Vdovky si celkom určite v minulosti sta­vali vlastné hniezda. Pravdepodobne neja­ká mutácia alebo exogénne (vonkajšie) vplyvy viedli k poruche ich správania sa v hniezde a materského správania čo spô­sobilo, že si nestavajú vlastné hniezda, ale znášajú násadu do hniezd iných druhov vyskytujúcich sa v ich biotope. Nakoľko v Afrike sú hojne zastúpené astrildovité spevavce, ktoré im zrejme vyhovovali i po stránke rovnakého zloženia potravy, inku­bačnej periódy ap., táto zmena v ich správaní sa postupne fixovala a viedla k ojedinelej adaptácii. Túto hypotetickú domnienku potvrdzuje skutočnosť, že životaschop­né mutácie a zmeny v prírode sa postupne fixujú a rozvíjajú, kým nevhodné zanikajú. Vajcia vdoviek sú rovnako sfarbené ako násada ich hostiteľov. Podobne sa prispô­sobili i mláďatá vdoviek, ktorých páperie i juvenilný šat sú na nerozoznanie od ich hostiteľského druhu. Druhy patriace do čeľade astrildovitých sa vyznačujú charak­teristickou kresbou hltanových znakov a zobákových papíl, ktorá je pre každý druh špecifická. Jednotlivé druhy vdoviek si v snahe prežiť, postupne vytvorili rovnakú hltanovú kresbu ako má hostiteľský druh, aby ich mláďatá v cudzom hniezde neboli pri kŕmení odstrkované. Astrildy vtláčajú vdovkám i niektoré prvky svojho správania (spev). Podľa toho možno dokonca identifi­kovať druh astrildy, ktorá odchovala sam­čeka vdovky.

V obdobi rozmnožovania do­chádza k zvýšeniu pohlavnej aktivity samičiek pri pozorovaní astríld, ktoré si stavajú hniezdo. Vtedy nastáva i rýchlejšie dozrie­vanie vajíčok v ich tele. V tomto období samček preperuje do tzv. svadobného šatu, ktorý je veľmi pestrý a nápaditý. Pri niektorých druhoch sa samčekom predlžujú chvostové perá do celkovej dĺžky 0,4 až 0,5 m. Atlasovým vdovkám (rod Hypochera) sa chvostové perá nepredlžujú, ale operenie samcov v svadobnom šate je prevažne čierne so zeleným alebo modrým nádychom, preto sa atlásky často nazý­vajú kovové pinky. Samičky vdoviek a samčeky mimo obdobia rozmnožovania sú nenápadne sivohnedo sfarbené, s melanínovým čiernohnedým pásikovaním. Toto sfarbenie môžeme prirovnať k sfarbeniu nášho vrabca domového (Passer domesticus) alebo konôpky obecnej (Carduelis cannabina). Uvedené nenápadné sfarbenie samčekov sa nazýva zimný šat.

Vdovky obývajú okrem Sahary takmer celú Afriku. Prevažne sa zdržujú v sava­nách, riedkych lesíkoch a hájoch, na obrá­baných poliach, často i v blízkosti človeka, vždy však žijú v tej istej oblasti ako ich hostiteľský druh. Živia sa rovnako ako as­trildy rôznymi semenami tráv, ktoré si občas dopĺňajú drobným hmyzom. Rozdeľujeme ich do štyroch samostat­ných rodov, ktoré sa väčšinou líšia dĺžkou a tvarom predĺžených chvostových pier samčekov v svadobnom šate a samozrej­me, iným druhom hostiteľských vtákov.

ROD VIDUA - ÚZKOCHVOSTÉ VDOV­KY

Typickým znakom samčekov tohto rodu v období párenia sú predĺžené, úzke chvostové perá, dosahujúce dĺžku až 0,2 m. Vdovky rodu Vidua parazitujú u as­tríld rodu Estrilda. Patria sem druhy:

Vdovka čiernobiela (dominikánska) Vi­dua macroura

Samec v svadobnom šate má chrbát, vrchnú oblasť hlavy a chvost čierne. Ostat­né oblasti tela sú oceľovosivej farby. Zobák má samec i samica červenej farby. Tento druh obýva takmer celé územie Afriky od rovníka na juh. Jej hostiteľským vtákom je astrilda vlnkovaná (Estrilda astrild), ale je dokázané, že v oblastiach, kde sa astrilda vlnkovaná nevyskytuje (západna Afrika, Kongo), znáša svoje vajcia do hniezd astril­dy sivej (Estrida troglodytes) a astrildy po- marančovolícej (Estrilda melpoda). Po vdovkách zamatových (atláskoch) je najčastej­šie chovaným druhom vdoviek v zajatí. Je nenáročná na potravu, kŕmime ju ako všet­ky druhy vdoviek zmesou semien pre drob­né exoty (rôzne druhy prosa, lesknica, mohár), zeleným krmivom. Na doplnenie občas predkladáme živočíšnu potravu. Vy­žaduje veľkú voliéru s množstvom úkrytov a dostatkom hostiteľských vtákov. Odchov sa podaril pomocou amarantov. Mali sme ju možnosť vidieť na ORNITE '86, kde ju vystavoval maďarský chovateľ Porga B.

Vdovka leskláVidua hypocherina

Samček v svadobnom šate dosahuje veľkosť až 0,26 m, v zimnom šate asi 0,12 m. V období párenia je kovovo čierny s fialovým leskom, len krídlové letky majú biele lemy. Angličania ju nazývajú aj dlhochvostý atlások. Nie je prísne viazaná na špecifického hostiteľa, čomu zodpovedá aj premenlivá farba zobáka od rohovinovo bielej cez hnedú až po červenú farbu, ako i pomerne nediferencovaný hlasový prejav. Žije v suchých oblastiach severovýchodnej Afriky (Keňa, Etiópia, Somálsko). Ako naj­častejší hostiteľ sa uvádza astrilda žltobruchá (Estrilda rhodopyga). V zajatí ešte nebo la odchovaná.

ROD HYPOCHERA - KRÁTKOCHVOSTÉ (ATLASOVÉ) VDOVKY

Samcom atlasových vdoviek sa v období rozmnožovania nepredlžujú chvostové perá, ale preperujú do úplne čierneho ope­renia s kovovým leskom, ktorý má pri každom druhu iný odtieň. Atlasové vdovky parazitujú u rôznych druhov amarantov (rod Lagonosticta).

Vdovka zamatová (atlások) Hypochera chalybeata

Veľkosť samcov i samíc je 0,10 až 0,11 m. Samec v svadobnom šate je kovo­vo čierny so zelenkastým odtieňom. Atlásky majú nohy červenej farby, preto sa často nazývajú aj vdovky atlasové červenonohé. Zobák je rohovinovo biely, len poddruh Hypochera chalybeata amauropteryx má zobák červený. Jej areál rozšírenia je veľmi rozsiahly, siaha od Senegalu cez strednú Afriku až do Etiópie, východnej a juhovýchodnej Afriky. Na tomto veľkom území vytvára štyri poddruhy. Je rozšírená všade tam, kde sa vyskytuje amarant malý (Lagonosticta senegala). Na chov nie je náročná, ale podľa niektorých autorov svo­jim správaním a hlasom často vyrušuje ostatné vtáky v spoločnej voliére. Choval som ich niekoľko rokov, ale niečo podobné som nepozoroval. Odchov sa podaril už niekoľkokrát pomocou amarantov malých, stále je však veľkou vzácnosťou. Tento druh sa takmer pravidelne vyskytoval v dovozovej ponuke o. p. CHOVPRODUKT SZCH (v 70. rokoch 20. storočia).

Vdovka kamerunskáHypochera camerunensis

Je veľmi podobná vdovke zamatovej, na rozdiel od nej má svetlohnedo sfarbené nohy. Samce v svadobnom šate sú čierne s modrým kovovým leskom. Obýva územie medzi rovníkom a 10° severnej šírky v miestach, kde žije amarant škraboškový (Lagonosticta larvata), ktorý je jej hostiteľským druhom.

Vdovka purpurováHypochera purpurascens

Samec je v období párenia kovovo čierny s purpurovým až modrým nádychom. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Afrike. Parazituje v hniezdach amarantov ružových. Správy o odchove v zajatí nie sú.

Vdovka smútočná Hypochera funerea

Samčeky sú v svadobnom šate kovovo čierne s ružovým leskom. Samičky a sam­čeky sú v zimnom šate sivohnedo sfarbené so slabým ružovým nádychom Rozlišuje­me päť skupín, ktoré sa navzájom líšia farbou nôh Obýva východnú časť južnej Afriky, Zaire, H. funerea nigeriae žije v Kamerune a Nigérii. Ich hostiteľskými vtákmi sú amaranty tmavé (Lagonosticta rubricata).

Vdovka Lorenzova Hypochera lorenzi

Samec je kovovo čierny, presný opis vtákov v zimnom šate nie je známy. Objavil ju až v roku 1972 Dr. Nikolai. Vajcia znáša do hniezd amarantov bodkovaných (Lagonosticta  rufopicta).

Vdovka Nikolaiova Hypochera incognita

Samček je v svadobnom šate čierny s fialovým leskom. Žije v Sudáne a Nigérii Parazituje v hniezdach amarantov čiernobruchých (Lagonostícta rara).

ROD STEGANURA - RAJSKÉ VDOVKY

Rajské vdovky sú najväčšími zástupcami čeľade vdovkovitých. Veľkosť samičiek a samcov je v zimnom šate asi 0,12 až 0,14 m. Samce sú v svadobnom šate celé čierne, so žltým až oranžovým pásom oko­lo krku a podobne sfarbenými prsiami a bruchom. Zo všetkých vdoviek majú naj­viac predĺžené štyri prostredné chvostové perá. Parazitujú u astríld rodu Pytilia.

Vdovka dlhochvostá Steganura interjecta

Samčeky sú v svadobnom šate dlhé až 0,5 m, pričom dve predĺžené prostredné chvostové perá sú dlhé asi 0,14 m a dve vonkajšie majú dĺžku až 0,36 m. Perá sú rovnako široké po celej dĺžke (30 mm). Obýva pásmo okolo 10° severnej šírky od Guiney až po Sudán. Je hniezdnym parazi­tom astríld červenočelých (Pytilia hypogrammica) a astrild červenokrídlych (Pytilia phoenicoptera). Odchov sa podaril pomo­cou amarantov malých.

Vdovka širokochvostá Steganura obtusa

Podobná je predchádzajúcemu druhu v svadobnom i zimnom šate, len predĺžené chvostové perá sú širšie (50 až 60 mm) a na konci zaoblené. Parazituje v hniez­dach astríld Wienerových, pomocou kto­rých bola v zajatí viackrát odchovaná.

Vdovka ostrochvostá Steganura paradisea

Je najatraktívnejšia zo všetkých vdoviek. Dve najdlhšie chvostové perá sú dlhé až 0,26 m a na konci sú zahrotené, dve kratšie predĺžené perá siahajú asi do polo­vice chvosta. Žije na severe JAR, v Mozam­biku, Etiópii a v Senegale. Jej hostiteľským vtákom je astrilda pestrá (Pytilia melba).

ROD TETRAENURA VDOVKY

Dva druhy vdoviek patriace do tohto rodu sa od ostatných odlišujú veľmi tenký­mi predĺženými chvostovými perami, ktoré pri samcoch vdovky kráľovskej pripomínajú tenké drôtiky na konci kopijovito rozšírené. Parazitujú v hniezdach motýlikov rodu Granatina.

Vdovka kráľovská Tetraenura regia

Samčeky sú v období párenia na hrdle, krku, prsiach a bruchu žlto-hnedé, vrch hlavy, chrbát, krídla a chvost sú čiernej farby. Samičky a samčeky sú v zimnom šate sivohnedo sfarbené, spodná oblasť tela je krémová. Zobák je červený a nohy sú mäsovej farby. Vdovka kráľovská obýva južnú časť afrického kontinentu s výnimkou Kapska a Natalu. Jej hostiteľským druhom je motýlik granátový (Granatina granatina), pomocou ktorého sa ju podarilo odchovať i v zajatí.

               
         Vdovka rajská ostrochvostá 0.1                        Vdovka rajská ostrochvostá 1.0                    Vdovka kráľovská 1.0



                                                                                   Vdovka zamatová (atlások) 1.0

Vdovka slamená Tetraenura fischeri

Samec má v svadobnom šate čelo, vrch hlavy, ako i štyri predĺžené chvostové perá slamovožltej farby. Tieto sú dlhé až 0,22 m a pripomínajú steblá slamy. Krk, hrvoľ, zadná oblasť hlavy sú čierne, rovnako sú sfarbené i krídla, ktorých letky sú lemované pieskovo žltou farbou. Zobák i nohy sú červené. Žije v južnej Etiópii, Keni a Tanzá­nii. Parazituje v hniezdach motýlikov modrobruchých (Granatina ianthinogaster). O chove a odchove nie sú žiadne správy.

Záverom zostáva už len dodať, že vdov­ky, ako mimoriadne atraktívne a etologicky nesmierne zaujímavé exoty, si určite časom nájdu cestu i k našim chovateľom a poskytnú im nevšedný chovateľský zážitok a poznanie.

MUDr. Michal Straka, Csc.

e-mail: mudrstraka@r3.roburnet.sk